VIDEO bolo najprv mojím koníčkom, teraz prácou. Vôbec to ale neznamená, že by ma to prestalo baviť. Konečne sa, ale do práce teším, pretože je rôznorodá a nie je to vždy len o kancelárii. Zachytávanie záberov prebieha v deň svadby prevažne najprv u mladomanželov, neskôr v kostole, napokon hostina a kamerovanie v exteriéry – pre snímky do klipu – v iný deň po svadbe. Až tak sedím v kancli (doma) – ten kolobeh a pestrosť na tejto práci, mám veľmi rád.

EMÓCIE, ak sa prejavujú pohľadom, trasľavým hlasom, dotykmi, alebo slzami, ma aj po rokoch stále dokážu rozcitlivieť, a pohladiť na duši. Ak sa toto podarí zachytiť, tak ľudia – aj po rokoch, pri vzhliadnutí videa znovu prežívajú daný moment, s tým istým „feelingom“ a v tom je ukryté čaro. Spomienka sa v pamäti udrží veľmi krátko. Už 2 týždne po svadbe majú mladomanželia len hmlisté spomienky … a čo spravia roky? Video je ako vrátiť sa v čase, prežiť to znovu cez pocity, ktoré sa z obrazu a zvuku znova vynoria.